Čo je antonymá a synonymá? Príklady: synonymá a antonymá

Len si predstavte, na okamih, že v ruskom jazyku nemá slová, ktoré majú podobnú hodnotu. Napríklad by tam byť len neutrálne sloveso "ísť" a tak. Tak skúste potom povedať čitateľa, ako muž bol potulovali, chodil alebo stimulácia. To je zabrániť opakovaniu rovnakých slov, aby bol schopný vyjadriť emócie, alebo charakterizovať tento jav je v našom jazyku, antonymá a synonymá. Na nich budú diskutované.

Podobne ako v tom zmysle,

V gréckych synonymá (rovnakého mena) - to sú slová:

• nie sú rovnaké vo zvuku;
• identické v zmysle;
• majú rovnaké gramatické črty ;
• sa často líšia v štylistické zafarbenie.

Napríklad: manžela - manžel, priateľ - priateľ, vlasti - vlasti.

Synonymá sú spojené v sérii, ktoré sa v priebehu času môže významne líšiť. To je spôsobené tým, že jazyk sa neustále vyvíja, sa slová strácajú staré a získavajú nové významy. Pripomeňme poéziu XIX storočia. Dokonca aj Puškin mal byť nájdený "sen", ktorý stál za myšlienkou a definície "delikátna" rovné "galantéria".

Na použitie v praxi jazykových prostriedkov, môžete sa obrátiť na špeciálne slovník, ktoré jasne ukazujú, že tieto synonymá a antonymá v konkrétnych prípadoch, ich sémantickej série zhromaždili. Je to preto, že sa môžu naučiť, prečo "ruže" a "kvetina" nie sú blízky v význame ako "doma" s "plochý" nemôže obstáť v rovnakom reťazci.

Synonymá v rade!

Niekoľko slov tvoria sémantické hodnotu najbližšiu slot. Porovnávať: cesty - cesty - smer - diaľnice - diaľnica - štrkovej ceste - betonka. Alebo synonymá obsahovať len jedno koreňových slová: chlapca - chlapca, chlapče.

Ako sa stavia hodnotového reťazca, s vedomím, že tieto synonymá a antonymá? Po prvé, v prvom rade v rade by mal byť dominantný (rozhodnutie), to znamená, že referencie slovo majúce neutrálne štylistické zafarbenie. Všetci ostatní sú za ním, vysvetliť a ďalej rozvinúť svoj zmysel, čo je emocionálne reakciu. Napríklad: obľúbený - cesty, vitajte, drahá, drahá, drahá.

Synonymá môžu byť zahrnuté idiómy (stabilný kombinácia, výrokov) a slová predložkové prípad podobe (s predložkou): chamtivý - stredná, všetky malé ruky uchopenie, žiadny sneh v zime žobrať, atd ...

Slovník ruského jazyka je tak veľký a štylisticky flexibilné, že všetky antonymá, synonymá, homonymá, a to sa nesmie zamrznúť a dôsledné používanie, ktoré sa neustále menia, čo je živé a nápaditý.

typológia podobnosti

Podobne ako v tom zmysle slova, majú klasifikáciu podľa stupňa sémantickej analógie.

• Kabátca - celá synonymá. Platí pravidlo, že sú spojené s vedeckými pojmami, so svojimi paralelnými označenie: ortoepie - výslovnosti, prísudok - predikátu. Patrí sem aj nejaký koreň slovo: zanedbávanie - zanedbávať.
• Ideographic (sémantické) synonymá sú rôzne odtiene významov: mokré - mokré, vlhké. Je potrebné poznamenať, že funkcie týchto príkladov je uvedený v rôznymi spôsobmi, to znamená, že stupeň obsahu kvapaliny v charakterizácii a potápačov.
• Pre expresiu a citové posudzovaní uvoľňovanie štylistických synonymá, antonymá. Príklady: čelo (neutrálna) - čelo (vysoká) - lbische (redukovaný).
• Slová podobného významu, ale s rozdielmi v štýle, a v sémantike sú sémantickej, štylistické synonymá. Ruský jazyk je ovládaný nimi.
• V jednom texte, návrhy možno nájsť výrazy, ktoré iba tu sú blízko vo význame. Tento kontextuálnej synonymá (ktoré sa tiež nazývajú situačný alebo copyright). Napríklad v básni Anny Ahmatovoy čtyřverší v jednom, oddelené čiarkami sú "milo" "míle", "kilometrov". Je jasné, že tieto slová odkazujú na rôzne vzdialenosti, ale v tomto kontexte, že majú rovnakú hodnotu - meranie priestor.

Aké sú synonymá a antonymá z funkčného hľadiska

Ako bolo uvedené vyššie, žiadna dvojznačnosť významu, naša reč by bolo nudné a nezaujímavé. To synonymá a antonymá dokáže presne vyjadriť myšlienku a postoj k akýmkoľvek javom. Ako sa vám darí robiť tak sa slovami, ktoré sú blízko hodnoty, aby sa bližšie pozrieť.

• Rozšírené, alebo jednoducho pridať chýbajúce zmysel: Ticho chodil, alebo skôr sa vliekla.
• Prepísať. Vyhnúť sa tak tautológia (opakovanie toho istého slova) vstúpil do miestnosti suseda, žena vyzerala depresii.
• Evfemiziruem. Niekedy je potreba zle definovaných reálnych vecí. Často počujeme, že riaditeľ "oneskorením" (ale uvedomiť, že práve neskoré). Niekedy je to jednoduchšie povedať, že osoba "nie je ďaleko", než len dať stanovisko, "hlúpy".
• Sme proti. Táto metóda kladie dôraz na rozdiel: On neutiekol, a uháňal ako šíp.

opačný zmysel

Dozvedáme sa, podrobne, aká synonymá a antonymá budú teraz zrozumiteľnejšie. Po prvé, sa objavujú vo dvojiciach používajú, ale v tomto prípade zistili opačný entitu.

Antonymous vzťahy sú založené na lexikálne význam pojmov, ktoré sú v rovnakom rozsahu javov. V prípade, že slovo má mnoho významov, teda v opozícii k nemu hodnoty môžu byť rovnaké.

Protiklady nemôže mať:

• vlastné mená a konkrétne podstatné mená: notebooky, ploché ústav;
• väčšina zámen a čísloviek;
• Označenie gender (pohlavie): dievča a chlapec, syn a dcéra, starých rodičov;
• Slová, ktoré majú výraznejšie štylistické zafarbenie: líca, vlasť, gem.

Štruktúry, typy a použitie antoným

Opačný význam môže vyjadriť slová, ktoré majú rovnaký koreň: preč - vľavo, bude - otroctva, ale tiež úplne odlišná: zlo - dobré, tmavé - svetlo.

Medzi antonymá sú dva typy:

• jazyky, ktoré sú v slovníku: ráno - večer, pacient - zdravotná;
• kontextovo-speech (autor), ak je kontrast nájsť iba v rámci tohto návrhu je lepšie vyzerať ako blázon, než nepriateľ.

Ruský jazyk používa synonymá a antonymá vo všetkých štýloch reči, ktoré sú najviac potrebné pre hovorený i umelecké. Veľmi často sa stáva, že sú postavené príslovia a porekadla, ktoré možno nájsť v názvoch diel.

Tieto štylistické figuruje ako protikladu a oxymorón na základe antonymous hodnoty kontrastu a porovnanie. Prvý výrazové prostriedky, ktoré vidíme v Romana Turgenev názvom "Otcovia a synovia" a Čechovovho príbeh "dobrom i zlom", tiež spomenúť na "Vojna a mier" Tolstého.

Druhý údaj je založený na kombinácii nezlučiteľné: hlasné ticho ohluchnutý ticha. Oxymoron nájsť v názvoch umeleckých diel: "The Living Corpse" Tolstého "Mŕtve duše" Gogol.

Okrem synoným a antoným, má v našom jazyku dokonca paronyma a homoným. Nie sú o nič menej zaujímavé a expresívne. Ale o tom nabudúce.