Kórejské hieroglyfy a ich význam

Hancha je kórejský názov pre čínske znaky a slová, ktorých výslovnosť bola koreizirovano. Mnohé z nich sú založené na čínskych a japonských slovách, ktoré boli kedysi zaznamenané s ich pomocou. Na rozdiel od japončiny a čínskej pevniny, ktoré používajú zjednodušené znaky, kórejské hieroglyfy zostávajú veľmi podobné tradičným používaným na Taiwane, Hong Kongu a zámorských spoločenstvách. Od svojho založenia hancha zohrávala úlohu pri formovaní systémov skorého písania, ale následné jazykové reformy zmenšili ich význam.

História výskytu

Čínske hieroglyfy v kórejskom jazyku sa objavili prostredníctvom kontaktu s Čínou v rokoch 108 pnl. e. A 313 nl. E., keď dynastia Han organizovala niekoľko okresov na území dnešnej Severnej Kórey. Okrem toho ďalším veľkým vplyvom na distribúciu hanchu bol text "Tisíc klasických symbolov", napísaný v množstve jedinečných hieroglyfov. Tento úzky kontakt s Čínou v kombinácii s rozširovaním kultúry susednej krajiny mal silný vplyv na kórejský jazyk, pretože to bola prvá zahraničná kultúra, ktorá si zapožičala čínske slová a hieroglyfy do vlastného písacieho systému. Rory Koryo navyše ďalej podporovali používanie hieroglyfov, keď v roku 958 pre vládnych úradníkov boli zavedené skúšky vyžadujúce držanie čínskych listov a literárnu klasiku Konfuciusa. Napriek tomu, že kórejský skript bol vytvorený zavedením hanchu a šírenia čínskej literatúry, neodpovedali správne na syntax a nemohli byť použité na písanie slov.

Fonetické prepisy idú

Systémy skorého písania určené na písanie kórejských slov pomocou hanch boli ísť, kugel a zjednodušená hancha. Bol som prepisový systém založený na význame alebo zvuku čínskych logogramov. Navyše, na cestách môžu existovať prípady, keď jeden symbol reprezentoval niekoľko zvukov a niekoľko hieroglyfov malo ten istý zvuk. Tento systém sa používal na písanie oficiálnych dokumentov, právnych dohôd, ako aj osobných listov počas dynastie Koryo a Joseon a bol používaný až do roku 1894, napriek tomu, že nebol schopný korektne odrážať kórejskú gramatiku.

Nevýhody hunchu

Hoci systém ide a umožňuje prepísať kórejské slová na základe ich významu a zvuku, bol vyvinutý systém kugel. Pomohla lepšie pochopiť čínske texty pridaním vlastných gramatických slov k vetám. Rovnako ako oni používajú význam a zvuk logogramov. Neskôr boli najčastejšie používané hanchy pre gramatické slová zjednodušené a niekedy zlúčené, aby sa vytvorili nové zjednodušené kórejské znaky. Hlavným problémom, ktorý idem a Kugelom bolo použitie buď len zvuk bez komunikácie so zmyslom významu hieroglyfu, alebo len s hodnotami s úplným vyradením zvuku. Tieto skoré písacie systémy nahradili kórejskú abecedu a reformu Cabo z roku 1894, čo viedlo k použitiu zmesi hanch a hangeul na prenos morfológie slov. Po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 sa obnovilo používanie kórejského jazyka a vlády Severnej a Južnej Kórey začali realizovať programy na jej reformu.

Severná varianta

Politika jazykovej reformy v KĽDR bola založená na komunistickej ideológii. Severná Kórea nazvala svoj štandard "Munhwao" alebo "kultúrny jazyk", v ktorom boli mnohé japonské a čínske pôžičky nahradené novými fiktívnymi slovami. Okrem toho vláda KĽDR dokázala vyriešiť "problém homofónov", ktorý existuje v čínsko-kórejských slovách, jednoduchým odstránením slov z lexikónu s podobným zvukom. V roku 1949 vláda oficiálne zrušila používanie nátlaku v prospech Hanguil, ale neskôr v roku 1960 im umožnila učiť, pretože Kim Il Sung chcel udržiavať kultúrne väzby so zahraničnými Kóreami a preto, že bolo potrebné zvládnuť "kultúrny jazyk", v ktorom Stále obsahuje veľa požičiavania. V dôsledku toho sa v KĽDR študuje 3 000 hanchov: 1500 na 6 rokov na strednej škole, 500 na 2 roky technického vzdelávania a nakoniec na 1 000 na štyri roky štúdia na univerzite. Napriek tomu hieroglyfy v Severnej Kórei nie sú mnohými vlastníkmi, lebo im čelia len pri štúdiu.

Južná možnosť

Rovnako ako vedenie Severu, vláda Južnej Kórey sa pokúsila reformovať jazyk, zachrániť lexikón od japonských úverov a povzbudiť používanie prvotných slov. Napriek tomu, na rozdiel od KĽDR, politika republiky voči hanchu bola nekonzistentná. V rokoch 1948 až 1970 sa vláda snažila zrušiť kórejské hieroglyfy, ale zlyhala kvôli vplyvu pôžičiek a tlaku akademických inštitúcií. Z dôvodu týchto neúspešných pokusov Ministerstvo školstva v roku 1972 povolilo fakultatívne štúdium 1800 hanch, z toho 900 vyučovaných v základnej škole a 900 znakov na strednej škole. Okrem toho najvyšší súd v roku 1991 povolil používanie iba 2 854 znakov pre osobné mená. Iná politika týkajúca sa hanchu ukazuje, ako môžu byť jazykové reformy škodlivé, ak sú politicky a nacionalisticky motivované.

Napriek tomu sa aj naďalej používajú kórejské hieroglyfy. Pretože mnohé pôžičky sú často súhlasné, hancha vysvetľuje pojmy a pomáha zistiť význam slov. Zvyčajne sú umiestnené vedľa Hangeul v zátvorkách, kde uvádzajú osobné mená, názvy miest a termíny. Okrem toho logogramy rozlišujú podobne znejúce osobné mená, najmä v úradných dokumentoch, kde sú zaznamenávané v oboch skriptoch. Hancha sa používa nielen na vysvetlenie významu a rozlíšenia homonym, ale aj v názvoch železníc a diaľnic. Prvý hieroglyf je prevzatý z názvu jedného mesta a druhý je spojený s ním, aby ukázal, ktoré mestá sú spojené.

Kórejské hieroglyfy a ich význam

Napriek tomu, že hanchas sa stále používajú, vládna politika smerom k ich úlohe v jazyku viedla k dlhodobým problémom. Po prvé, vytvorila vekové obmedzenia týkajúce sa gramotnosti obyvateľstva, keď staršia generácia sotva číta texty v Hangulu a mladšie je ťažké uvádzať zmiešané. Nazýva sa to "generácia Hangeul". Po druhé, politika štátu viedla k výraznému zníženiu používania hancha v tlačových médiách a mladí ľudia sa snažia zbaviť sa Kitaizmu. Tento trend sa takisto prejavuje v KĽDR, kde sa hieroglyfy už nepoužívajú a ich miesto bolo obsadené ideologickými slovami pôvodného pôvodu. Tieto reformy sa však stávajú vážnym problémom, keďže štáty nahradili slová čínskeho pôvodu rôznymi spôsobmi (napríklad vertikálny list v Južnej Kórei sa nazýva "seryosygi" v porovnaní s Naretsygi v KĽDR). Nakoniec v poslednom čase došlo k rozšíreniu anglickej pôžičky v dôsledku globalizácie a veľkého počtu používateľov internetu z Južnej Kórey, čo viedlo k nahradeniu slov čínskeho pôvodu.

Budúcnosť Hangulu

Čínske znaky, v podobe hanchy, ktoré prišli do Kórey na začiatku dynastie Han, postupne ovplyvňovali kórejský jazyk. Hoci to dalo písomný jazyk, nebolo možné správne odovzdávať niektoré slová a gramatiku, kým sa nevyvinula kórejská abeceda Hangul. Po druhej svetovej vojne Severná a Južná Kórea začala reformovať jazyk v snahe vyčistiť ho japonskými slovami a historickými čínskymi pôžičkami. Výsledkom toho je, že KĽDR už nepoužíva hancha a juh niekoľkokrát zmenil svoju politiku voči nim, čo viedlo k zlému vlastníctvu obyvateľstva tohto písaného systému. Napriek tomu sa obe krajiny podarilo nahradiť mnohé slová napísané pomocou čínskych znakov s kórejskými a existuje tendencia k zvýšeniu používania Hangulu a slov kórejského pôvodu, čo súvisí s rastom národného sebauvedomenia.