Privlastňovacie zámená v angličtine

Ako je to možné v angličtine, aby odkazovali na akýkoľvek objekt bez pomenovanie? A kvalita objektu? Potreba nahradiť také slovné druhy, ako prídavné mená a podstatné mená? Záchranca v týchto prípadoch by bolo využitie privlastňovacie zámená. Skupina častí reči nazýva privlastňovacie zámená.

Ak chcete určiť príslušnosť niektorého z objektov (pozemky, predmet a tak ďalej) na osobu, môžete použiť privlastňovacie zámeno s definíciou funkcie tohto mena. V tomto prípade sa zámeno bude vždy pred ním.

Privlastňovacie zámená sú rozlišované tri kategórie: osoba, rod a číslo: môj, tvoj, jeho, ju (moje, vaše, jeho, jej). Jeho (jeho alebo jej), náš - naše, vaše - váš, ich - ich. A použiť tieto časti reči sú úplne v súlade s týmito kategóriami. Na rozdiel od ruského jazyka, privlastňovacie zámená (English version) sa používajú veľmi často. Určením oblečenie alebo časti tela, rovnako ako rodinné väzby, Briti nutne aktualizovať svoje členstvo pomocou privlastňovacie zámená:

Ona vyčistiť si topánky. Čistí topánky.

Môj čas je hnedá a jeho strieborné. Moje hodinky je hnedá a jeho - strieborná.

Existujú dve formy privlastňovacie zámená: cojoint - Zaregistrujte sa už dnes a absolútnu - absolútna.

Privlastňovacie zámená sú vyjadrené v podobe emulzie pripojiteľný - moje, vaše, jeho, ona, naša, ich - sú umiestnené pred podstatným menom, ktoré zodpovedajú:

Môj zoznam je v poli tabuľky. Môj zoznam je v zásuvke.

A rovnaká časť reči, ale absolútna forma - moje, tvoje, jeho, jej, my, vy, oni - vždy nahradiť:

Čo mačky rád k jedlu? - Mine rada ryby. Jedia mačky? - My Love ryby.

V prípade s podstatným menom adjektívum bude privlastňovacie zámeno v riadne postavené vete stojí pred nimi.

Alebo som ostrihal svoje nové drobnôstky. Stále som svoje nové šperky.

Privlastňovacie zámená v ruštine môže chýbať, ale bude mať na pamäti, v predvolenom nastavení, v rovnakej reči, angličtina bude musieť byť v vetou:

Položila kabelku do kabelky. Zastrčila kabelku v kabelke.

Vyzleč si koberec. Odstráňte koberec.

Osobné zámeno I (I) v singulární privlastňovacie zámená pripojiteľným podobe - môj (moja, moja, moja, alebo baňa) a absolútna - moje.

To isté sa deje s osobným zámenom on (It). Namontovateľný forma, sa mení na jeho (jej) v absolútnom - i jeho.

Ona alebo ona je v nasadzovacie forme privlastňovacie zámeno bude znieť ako ona (IT), v absolútnom - jej.

It (it) má len jeden, sú viazané - jej (jeho, ju). V absolútnom vyjadrení - chýba. A to je napísané spoločne, bez apostrof, na rozdiel to znížilo frázu (to je), kde je vyžadovaný apostrof.

Osobné množné zámená majú tiež okrem spojovacieho, absolútna forme privlastňovacie zámená.

Sme (my) sa pripojiť privlastňovacie zámeno sa používa ako naše (my, náš, naša, našich), v absolútnych číslach - naše.

Pripojiteľný forma od teba (vás) v angličtine znie ako vaše (vy, vy, vy, vy), a absolútny - ako je tá vaša.

A konečne osobné zámeno v množnom čísle - oni (sú) vo forme privlastňovacie zámená pripojiteľná premenil ich (je), v absolútnych číslach - v ich.

Privlastňovacie v absolútnom vyjadrení vo vete spravidla získajú nasledujúce hodnoty:

1. Predmet. Môj telefón je ružová. Jeho je šedá. Môj telefón - ružová. It - šedá.
2. Nominálna časť predikátu. Tento úrad bude tvoje, a tento úrad bude moja. To bude vaša kancelária, a on - my.
3. Prírastky. Vezmi si môj denník a Kate bude trvať ich. Vezmi si môj denník, a Kate si ich.
4. Definícia. Používa sa s predložkou o. Ona je dcérou bane. Ona - moja dcéra.

Na rozdiel od ruského jazyka sú privlastňovacie zámená v angličtine nie sú ochotní o prípadoch.

Zámená spojovacie formy, ako definícia doplnkov, nikdy použitá na rozdiel od definovaného slova.

V prípade, že návrh obsahuje kvantitatívne vyjadrenie všetkých a oboch, zámená, ako výrobku, ktoré po kvantitatívne stanovenie:

Všetky moje single sú v tomto albume. Všetky moje piesne sú na albume.

Obaja jeho sestry žijú. Jeho dve sestry žijú.

V angličtine, privlastňovacie zámeno ako je "a" neexistuje, ale v prípade súbehu príslušnosti osoby a privlastňovacie zámená, že môžu byť použité v preklade do ruštiny. napríklad:

Zistil som, že môj list. Zistil som mu list.

Vydala knihu. Vydala knihu.

Priniesli mu svoje jablká. Oni mu priniesol jeho jablká.

Vzali sme naše slovníky, je jej vziať jej? Priviezli sme ich slovníky, a ona ju môže trvať?