Štylistické figúry a chodníky v ruskom jazyku: Použitie pravidiel, konštrukčné prvky

Štylistické postavy - prvky básnického jazyka a posilniť vplyv textu na čitateľa tvorí zvláštnu metafor básnického jazyka; robia vnímanie umeleckého diela živšie a svetlé. Štylistické postavy známe od staroveku, prvýkrát boli opísané v spisoch Aristotela ( "Poetika", "Rétorika").

Štylistické postavy reči - silným nástrojom jazykové vyjadrovanie, ale pracovnému preťaženiu je nebezpečná: v prípade akéhokoľvek literárneho textu objavia objemné a neohrabané premeniť suché katalógu metafor porovnanie, prívlastkov. Umelecký vkus a zmysel pre umelecké taktu - to je nemenej dôležité pre začiatočníka (a ctihodný) autora ako talent, talent.

Jazykové výrazové prostriedky môžu byť rozdelené do dvoch stĺpcov. Prvým z nich je zložený hybnosť, zvyšuje jas vyhlásenia (vlastne štylistických čísel - anafory, groteskné, irónie, epifora, synekdocha, antitéza, gradácie, protirečenie, a mnoho ďalších). Druhú skupinu tvoria stopy - slovo použité v nepriamej hodnoty; ich expresivita, výrečnosť spočíva v umeleckej reinterpretace lexikálny význam (sémantika) slová. Medzi trópy sú metafora metonymy litotes, hyperbola, porovnanie, a tak prídomok. D.

Poďme býva na niektoré z najčastejšie používaných štylistických figúr a trópov.

• Anaphora - v gréckom - edinonachatie. Štylistické číslo, na základe opakovanie počiatočných zdôraznené slov alebo častí viet.

• Rečnícky odvolania či pripomienky - hovorí, postavený vo forme otázky, alebo liečbu, spravidla neživý objekt; Zvyčajne sa nejedná o odpoveď, je používaný pre zvýraznenie, upozorniť na časti textu.

Ach, tie, kto viedol poéziu,

Kto v našej prózy priestoru nie je nájdený,

Počul som krik básnika Juvenal:

"Hanba, nočné mory, ma otočil!" (Robert Burns).

• Protiklad - umelecky lepší kontrast.

Aj zahynie s telom v prachu,

Vadiť hrom príkaz!

Som kráľ - Som otrok;

Som červ - Aj boh! (GRDerzhavin).

• Polysyndeton - nadmerné používanie aliancií, posilňovanie expresivita výpovede.

Ani kríž ani cintorín nechcú vyberať ... (Brodský).

• Inverzia - zámerná zmena v obvyklom poradí slov vo vete.

Ak štylistické údaje používajú hlavne v poézii, to môže byť obohatený pomocou trópy, aby sa viac expresívne a výrazné prózu textu. Prominentný medzi trópy trvá metaforu, takmer všetky ostatné trate sú s ňou súvisí, alebo sú zvláštnym typom prejavov metafory. Takže metafora - prevod mien od objektu k objektu na základe podobnosti vonkajších či vnútorných vlastností, podobnosti produkované dojmy alebo predstavy o štruktúre objektu. Na jeho základni je vždy analógia veľa lingvistov definovať oproti porovnávaciemu spojivom vynechaný. Napriek tomu je metafora je ťažšie porovnanie, to je viac hotové, kompletné.

K dispozícii sú tieto hlavné druhy metafory: Common Language (príležitostný) a umelecké (bežné použitie). Spoločný jazyk metafora - zdroj nových titulov v jazyku (stoličky nôh, výtok, zvládnuť tašky). Porovnaním predstavu živého expresívne obraz podkladového tento metaforický prevod, postupne vymazané (nazývaný aj jazykovú metaforu vymazané), expresívne maľba porekadlá stratená. Živý umelecký metafora, na druhej strane, sa stal centrom literárneho textu:

Anna mu hodil loptu z koketovanie ... (LN. Tolstoy).

Jednotlivé prípady sú metafory epiteton (expresívne, expresívne definícia) a prevedenie (metaforický charakteristika prevod "z reálne, aby neživý objekt" typu):

Utešoval tichý smútok zamyslený a hravá radosť .... (AS. Puškina).

Veľmi výrazné a silné prostriedky jazykového prejavu je považovaný nadsázka (prehnané umenie): potoky krvi, ohlušujúci krik.

Štylistické figúry reči a chodníkov - základom obrazovej štruktúry jazyka. Zručnosť spisovateľa nie je v neustálom používaní stará, nudiť sa všetkými formami jazykovej vyjadrovania. Naopak, talentovaný autor môže dýchať živý obsah aj známy všetkým literárnej zariadenie na upútanie pozornosti čitateľa týmto spôsobom, aktualizujte vnímanie literárneho textu.